Víno pápežov
„Když si báječnou ženskou vezme báječnej chlap… celej den jen tak sedí a popíjejí Châteauneuf-du-Pape,“ tak sa spieva v známej piesni. Châteauneuf-du-Pape, víno pápežov zo zámku pápežov. Zalovte vo svojich vedomostiach z dejepisu a spomeňte si, že v 14. storočí bolo juhofrancúzske mesto Avignon centrom katolíckeho sveta. Pápeži si vystavali v meste vlastný palác, no potrebovali aj vidiecke sídlo, a to vzniklo neďaleko. Nazvali ho nový zámok – Châteauneuf. Oblasť bola známa neobvyklou pôdou – pokrývajú ju kremenné okruhliaky, ktoré cez deň naberú slnko a v noci udržiavajú zem v teple – a tak tu vystavali vinice. A keďže Châteauneuf-du-Pape deklaruje 280 slnečných dní v roku, viniciam sa darí ukážkovo. Víno z nich je skôr ťažšie, má vyšší obsah alkoholu, patrí k najhodnotnejším na svete a na etikete sa vždy nachádza znak Avignonu – pápežská tiara s prekríženými kľúčmi svätého Petra. V dvojtisícovom mestečku sa pivničky a predajne nachádzajú azda v každom dome. Pri kúpe vína prirodzene platí, čím staršie, tým drahšie, takže do Châteauneuf-du-Pape treba prichádzať s baňatou peňaženkou.
Levanduľová
Synonymom Provensalska je levanduľa. Názov pochádza z latinského „lavare“ (umývať sa). Levanduľa pôvodne pochádza z Perzie a Kanárskych ostrovov, výsostne postavenie si získala už v časoch antiky a pre mnohých je rastlinou „číslo 1“ až dodnes. Nejde len o pekné polia či navoňané vrecúška a mydielka, jej záber je skutočne široký – od parfumérie až po kuchyňu. Ak túžite po fotografii uprostred fialových polí, pobyt v Provensalsku si dôsledne naplánujte. Levanduľa kvitne od neskorého júna do začiatku augusta, neznamená to však, že rastlinka bude k dispozícií počas celého obdobia, ľahko sa môže stať, že pricestujete a pole nájdete čerstvo pokosené. Všetko závisí od miestnych poveternostných podmienok, tej-ktorej odrody rastliny, vlhkosti vzduchu a nadmorskej výšky. Najjednoduchšie pravidlo udáva, že čím je pole vo vyššej nadmorskej výške a severnejšie, tým levanduľa kvitne neskôr. Zároveň však treba sledovať počasie. Pokiaľ je dlhšie obdobie bez dažďov, začína sa so zberom skôr, naopak, ak hrozia búrky, miestni obyvatelia a farmári odložia zber na neskôr. Nuž, je v tom určitý kumšt, ale pre bližšie zorientovanie sa v levanduľových poliach slúžia viaceré webové stránky, v ktorých sa nachádzajú mapky i časové údaje.
Mesto fontán
Viete, ktoré mesto je po Paríži najdrahšie? Asi budete prekvapení, nie je to ani Marseille či Bordeaux, ale hlavné mesto Provensalska Aix-en-Provence. A pochopíte to, keď mesto navštívite. V Aix nájdete parížsky luxus, ale aj teplo juhu, pričom pred horúcim slnkom chránia mohutné platany, lemujúce ulice. Aix má nóbl obchody aj miniatúrne kaviarničky a vysoké kamenné domy s oknami, z ktorých vykúkajú kvetináče. Najbohatší Francúzi majú domy v Paríži a v Aix-en-Provence, prípadne na neďalekej riviére. Centrum Aix-en-Provence tvorí námestie Cours Mirabeau, široký bulvár s platanmi, kvôli ktorým mu dali prezývku „zelený tunel“. Aix, to sú aj desiatky fontán, od veľkolepých až po úplne maličké. Na Cours Mirabeau sa nachádzajú štyri fontány, najznámejšia – honosná okrúhla Fontaine de la Rotonde – sa nachádza na konci bulváru. Milovníci maliarstva vedia, že Aix je aj mestom maliarov. Narodil sa tu a tvoril Paul Cézanne.A na neďalekom zámku Vauvenargues žil Pablo Picasso, ktorý je podľa jeho priania pochovaný v tamojšej záhrade.
Džínsy aj amfiteáter
Určite viete, že za džínsy vďačíme Levi Straussovi. Pôvodne šlo o pracovné nohavice pre zlatokopov, ktoré sa čoskoro stali populárne aj medzi zvyškom obyvateľstva. A viete aj to, že Strauss si modrú látku objednal práve z francúzskeho mesta Nîmes? Nemec si svoje nohavice nechal patentovať, urobil však chybu, patentovať dal len názov blue jeans, a tak ostatní podnikavci začali nohavice šiť tiež a nazvali ich denim, čiže nohavice z Nîmes – de Nîmes. Mesto Nîmes dalo svetu džínsy a svet na oplátku bol k mestu tiež spravodlivý. Nîmespatril najprv Rimanom, ktorí si v ňom približne v 1. storočí p.n.l. vystavali amfiteáter presne podľa vzoru rímskeho Kolosea. Je vskutku pompézny, má dĺžku 133 m, šírku 101 m a výšku 21 m, pričom na krvavé súboje sa pozeralo 25.000 divákov z 34 radov. Dnes amfiteáter patrí k najzachovalejším na svete a ešte stále sa využíva (súčasná kapacita dosahuje 13.000 návštevníkov), či na býčie zápasy, alebo divadelné a hudobné účely. Svoj koncert tu napríklad odohrala aj Metallica.
Z juhovýchodného Francúzska
Martina Solčanská