Architektky komiksových svetov

 

Osobité postavičky, ktoré z úst vypúšťajú obláčiky krátkych textov a bujná fantázia, ktorá ich spojí v ilustrovanom príbehu – komiksy majú neopakovateľné čaro, prenosné cez všetky vekové hranice. Rozmanitú podobu vo forme comic strips, manga alebo bande dessinée im za uplynulé storočie vdýchli tvorcovia z celého sveta. A, samozrejme, aj tvorkyne! Na Slovensku je síce komiksových autoriek ako šafranu, zopár sme ich však predsa vypátrali. Ich tvorbu inšpirovali každodenné trampoty, ale aj bájne ríše či detské výroky, nad ktorými sa roztápa srdce. Ponorte sa s nami do bubliniek hovoriacich obrázkov.

 

Veronika Kocourková

Komiks: Superkomix – intímny, úprimný denník, kombinácia reality a absurdnej fantázie.

Čomu sa venuje, keď netvorí komiksy: Ako spolumajiteľka firmy Super film sa zaoberá audiovizuálnou produkciou. Aktuálne režíruje aj autorský animovaný seriál pre deti Tresky Plesky.

 

Ja a komiks: Keď som mala 15 rokov, so spolužiakmi sme si po škole pravidelne chodievali obzerať knihy o umení do košického kníhkupectva. Tu som prvýkrát narazila na artové komiksy Persepolis od Marjane Satrapi alebo Maus od Arta Spiegelmana. Vtedy boli tieto knihy pre mňa, samozrejme, príliš drahé, takže som si v nich len listovala alebo si ich požičiavala od starších spolužiakov, čo bolo tiež dobrou zámienkou na nadviazanie nových známostí (smiech). A tak som okrem stredoškolských krátkych lások prepadla celoživotnej láske ku komiksu. Zhruba od strednej školy som si zvykla každú voľnú chvíľu kresliť – na hodinách, na zastávkach autobusu, v parku, všade. Vždy som pri sebe nosila skicár. Ako študentka som viac kreslila realitu: portréty, figúry, budovy, aby som sa zlepšila v kresbe, časom som začala vytvárať aj vlastné príbehy.

S kožou na trh: Môj prvý knižne publikovaný komiks s názvom Superkomix vznikol, keď som žila v Prahe. Popri univerzite som brigádovala v galérii, kde som väčšinu času len sedela a strážila obrazy. A, samozrejme, kreslila si do zápisníčka. Vysoká škola bola pre mňa šialene akčným obdobím, tak som kreslila komiks o všetkom, čo sa mi dialo, vrátane svojich emócií. Vznikal tak obrázkový denník o mojom živote. Zamilovala som sa vtedy do Lukáša (s ktorým sme spolu doteraz) a práve náš príbeh sa stal jeho hlavnou líniou. Rada sa bavím, na veci pozerám s humorom, aj tragédie často prekrúcam na zábavu, čo sa prejavilo aj v stripoch.

Ingrediencie môjho komiksu: V komiksoch rada riešim bežný život, príbehy reálnych ľudí, vzťahy, obyčajné radosti a trápenia. Aktuálne kreslím komiks o príbehu lásky dvoch meteoritov. Je inšpirovaný mojimi rodičmi a historickými udalosťami z prevratu režimu. Rada spájam skutočné veci s fantáziou, v mojich komiksoch často ožívajú aj predmety. Hádku s priateľom som v komikse zobrazila cez kabáty tej istej značky. Môj však bol zo sekáču a jeho nový ho odmietol. Na obrázku môj kabát plače a ťahá ma domov, preto náhle odchádzam. Inokedy, keď som nevedela, čo si myslí, nakreslila som jeho hlavu ako dom, od ktorého nemám kľúč. Občas oživujem aj obyčajné veci, ktoré dávam do nových kontextov. Ako v sérii I <3 DRINK EVRITINK, kde vystupujú iba nápoje, ktoré sa sťažujú na svoje problémy – Virgin Piňacolada nemôže otehotnieť a káva bez kofeínu je zasa stále unavená. Mix reality a absurdnosti, to ma v príbehoch baví.

Múzy, strasti a slasti tvorby: Kreslím veci také, aké naozaj sú, moji hrdinovia sú autentickí. Nehanbím sa za svoje trápenia či pochybnosti. Verím, že ľudí dokážu zaujať len veci, ktoré sú naozaj úprimné a nehrajú sa na niečo viac. Aj preto som kreslila komiks o sebe – dievčati na vysokej, ktorý vychádzal zo skutočných situácií. Nevedela by som napríklad nakresliť komiks o pašerákoch drog, keď som s nimi neprišla do kontaktu. Možno niekomu príde stupídne riešiť v komikse veľkosť pŕs, ja sa však na to rada pozriem z druhej strany a urobím si zo seba srandu. Rada sa hrám aj s témami, ktoré sú tabu či vulgárne, za ktoré sa ľudia aj trochu hanbia, ako sexuálne túžby či porno. Dávam ich ale do nových kontextov a potom už vyznievajú vtipne. Ide mi o to, aby sa čitateľ dokázal zasmiať sám na sebe. Impulzy čerpám všade. Fascinujú ma kombinácie farieb na oblečení uloženom v sekáči, farby ľudských tvárí, pier a vlasov a to, ako k sebe ladia. Pod mojím ateliérom býva občas o marhuľovú stenu opretá  hrdzavočervená Vespa, v obľúbenej kaviarni zasa kapučíno lejú do mentolovo zelených šálok – táto kombinácia farieb je pre mňa dokonalá. Často tiež tajne počúvam rozhovory ľudí okolo mňa, v hlave si vytváram knižnice nápadov, farebných kombinácií a príbehov. Veľa nad vecami rozmýšľam, z nápadov niekedy skladám príbehy celé mesiace. Kresliť začínam, až keď mám všetko premyslené.

 

 

Iveta Merglová

Komiks: Ema sa má – komiks o každodenných situáciách, trápnych i vtipných okamihoch, do ktorých sa dostáva každá žena. Hlavná postava chodí do práce, číta si, ide si zacvičiť a v piatok večer chodí na pivo.

Čomu sa venuje, keď netvorí komiksy: Živí sa grafickým, hlavne webovým dizajnom. Okrem toho občas s láskou tvorí ilustrácie pre časopisy, knihy, weby alebo len tak.

 

Ja a komiks: Jeden z prvých komiksov, ktorému som prepadla, boli Foglarove Rýchle Šípy. Kompletnú sériu mi odovzdal dedko a ležala som v nich celé dni. Nadviazal na ne Winnetou a tematika Indiánov, kovbojov, zálesákov a prérie, čo sa premietlo aj do mojich kresbičiek a pamätníkov spolužiakov. Myslím, že z toho vychádzal aj môj prvý pokus o komiks – bol o partii kamarátov, ktorí spolu zažívajú dobrodružstvá v prírode. Skončila som tuším už na tretej stránke. Kresleniu som sa však venovala stále – vo voľnom čase, na strednej a neskôr aj na vysokej škole.

S kožou na trh: Zvykla som tvoriť najmä samostatné ilustrácie, na ktorých sa často objavovala ženská postava vo vtipnej či trápnej pozícii, ktorá reagovala na istý stereotyp, trpezlivo znášala životné strasti alebo sa vyrovnávala so svojím telom a identitou. Postupne som ju zasadzovala do krátkych príbehov a ilustrácie prepájala. Baví ma vzťah medzi dvoma ilustráciami vedľa seba, nemusí to byť nutne príbeh, ale to, čo sa medzi nimi deje. Časom vznikol krátky storyboard k ilustrovanej knihe o Eminých trampotách. Zážitky obyčajnej ženy, ktorá si s humorom a nadhľadom poradí takmer so všetkým. Je čistotná, má byt, prácu, ktorá ju nebaví, rada číta, občas si ide zacvičiť alebo zaplávať a občas nerobí vôbec nič. Snaží sa držať krok s dobou, zvládať všetko s noblesou a nakoniec aj tak skončí v absurdnej situácii, ktorá má k elegancii ďaleko. Knižku som zrealizovala hlavne vďaka Bratislava Artist´s Book Award a kreslila som ju počas rezidencie v bratislavskej Novej Cvernovke. Nie je to klasický komiks, je to príbeh bez slov, alebo skôr sled situácií. Eme sa nechce vstávať, minie sa jej toaletný papier, nudí sa v práci, v piatok večer popíja v bare. To sú okamihy, ktoré sa viac- menej týkajú každého z nás. Zároveň sa ich snažím zobraziť vtipne, s nadhľadom a dúfam, že sa s nimi čitateľ stotožní, alebo ho aspoň pobavia.

Ingrediencie môjho komiksu: Moje ilustrácie sa najčastejšie týkajú ženskej postavy, tela alebo vzťahu človeka a digitálnych technológií. Sú to témy, na ktoré často v živote narážam a mám potrebu ich zachytiť a definovať. U hrdinky Emy to ale nebola taká závažná tematika, skôr som ju chcela poňať humorne. Je inšpirovaná príbehmi, ktoré sa stali mne alebo kamarátkam, niekedy ma inšpirujú aj filmy alebo texty pesničiek. Tiež som premýšľala o Eme ako o kamarátke a reálnej osobe, čo by sa jej asi stalo, keby varila, čo by mohla robiť v nedeľu popoludní alebo čo sa jej preháňa hlavou ráno v kúpeľni. Pre moju tvorbu je typické, že zobrazujem ženské telo v jeho prirodzenej podobe, ktorá nie je ovplyvnená diktátom módneho priemyslu. Hrdinka komiksu nemusí byť krásna žena s nadprirodzenými schopnosťami, hrdinkami sme pri prekonávaní každodenných nástrah všetky.

Múzy, strasti a slasti tvorby: Najviac čerpám z vlastnej trápnosti a neschopnosti riešiť situácie štandardne a elegantne. Tak veľmi sa snažíte všetko zvládať s noblesou a prehľadom, držať krok s dobou a aj tak skončíte v absurdnej situácii, ktorá má k elegancii veľmi ďaleko. Potom si len s úsmevom hovoríte – bože, čo to zase robím?! Bavia ma tieto humorné a výstižné situácie. Snažím sa ukázať, že na každodenné problémy sa dá pozrieť s nadhľadom. Na začiatku tvorby býva situácia, ktorá ma zaujme, alebo ju zrazu vidím z inej perspektívy – napríklad stereotyp, ktorý ma štve. Tému sa snažím naskicovať čo najjednoduchšie a najzrozumiteľnejšie, niekedy až symbolicky, na čo mi dobre slúži akvarel. Komiksy zvyknú mať krásne upravenú farebnú obálku a vnútri nájdete čierno-biele kresby. Ja sa snažím byť v tomto konzistentná a všetko urobiť farebne, rovnakou technikou.

 

 

 

Anna Kratochvílová

Komiks: M&m – dokumentárny komiks o chlapčenstve a materstve.

Čomu sa venuje, keď netvorí komiksy: Pracuje v občianskom združení Návrat.

 

Ja a komiks: Najlepším komiksom je pre mňa Maxipes Fík. Ľudia si ani neuvedomujú, že je to vlastne komiks. Ja som si to uvedomila, až keď som ho začala čítavať svojmu vtedy ročnému synovi, pričom som túto knižku obľubovala už v detstve. Ilustrátor Jiří Šalamoun je majstrom obrazu. Ku komiksom som inak nemala špeciálny vzťah. V detstve som zvykla čítať len Káčera Donalda, ktorého si kupovali moji bratranci. Keď som bola staršia, vďaka kamošom, ozajstným komiksovým nadšencom, som objavila aj dobré dospelácke komiksy.

S kožou na trh: Komiks M&m začal vznikať, keď som mala rodičovskú krízu a môj syn Matej sa vo svojich dvoch rokoch rozrozprával. To, čo sa mi zdalo podstatné, som začala zapisovať a zakresľovať do malého zošitka. Všetko, čo je v našej knižke, je založené na skutočnosti. Nič som nevymyslela, iba som zaznamenala naše rozhovory. Najskôr som ich uverejňovala na facebooku, kde zožali veľa lajkov. Ľudia ich komentovali, obľúbili si otázky a odpovede môjho syna. Po dvoch rokoch ich bolo už toľko, že padol návrh, aby sa z nich stala knižka. V tom čase som bola nezamestnaná, takže som sa nemohla vyhovoriť, že nemám na knihu čas a tiež ma o to poprosil môj otec, ktorého si veľmi vážim. S bratom sme preto z obrázkov vyrobili knižku. V komikse sú v každom okienku vždy rovnako zobrazené siluety dvoch postáv, veľkej a malej, teda mňa (m – ako mama) a môjho syna (M – ako Matej). Aj vďaka tomu sú naše rozhovory prenosné na akýkoľvek vzťah dospeláka a dieťaťa.

 

Ingrediencie môjho komiksu: Láska, pravda, zvedavosť. Nemyslím si, že ešte niekedy nejaký komiks vytvorím. Išlo o jedinečné obdobie, ktoré som zdokumentovala ako historik do kroniky. Detstvo je obrovská vec – treba ho oslavovať, rozmaznávať a zaznamenávať. Občas je síce únavné, ale myslím si , že v živote je to to najdôležitejšie. A navyše, trvá len krátku chvíľu.

Múzy, strasti a slasti tvorby: Naše rozhovory som si písala do mobilu hneď, ako odzneli alebo keď som si uvedomila, že sú hodné zápisu. Vznikali v rôznych situáciách – detský mozog fičí na plné obrátky stále, ale najčastejšie asi pri sprchovaní alebo zaspávaní. Matej vie, že komiks je o nás dvoch a veľmi rád si ho znovu číta. Je pre neho niečo ako album. Iba mu vadí, že je tam stále rovnako malý. Hocikedy mi povie: „Maminka nakresli ma väčšieho.“ Pri zaspávaní v spoločnej veľkej posteli vznikol aj tento: „Ja: Matej, prosím, ľahni si na svoju polku postele. Matej: Dobre, ale ty si ľahni na moju.“ Bolo to také krásne vyjadrenie jeho potreby zaspávať v mojej blízkosti, že som ho len objala a tak zaspal. Mal vtedy asi dva a pol roka. Teraz má päť a pol a zaspávame stále rovnako. Nevidím dôvod, prečo by som človeku, ktorého ľúbim, mala odopierať blízkosť. Na prechádzke zasa vznikol tento komiks: „Matej: Prečo sme len dvaja.“ Nevedela som, čo mám na to povedať, tak som nepovedala nič. Môj syn je človek, ktorému chcem najviac zo všetkého neklamať. V komikse nejde veľmi o kresby. V skutočnosti vôbec neviem kresliť. Preto sú moje postavičky, jediné dve, také jednoduché. Nie je ani jasné, či je to žena, alebo muž, chlapec, alebo dievča.

 

 

Satine Zillah

Komiks: Autorský komiks Warrior o dvoch hrdinkách, chladnokrvnej bojovníčke Roe a progresívnej vládkyni kráľovstva Yberia Sevan, zasadený do obdobia staroveku.

Čomu sa venuje, keď netvorí komiksy: Pracuje na umeleckej škole Drawplanet ako lektorka kresby, komiksu, digitálnej maľby a Photoshopu.

 

Ja a komiks: Všetko sa to začalo, keď nám ako deťom mamka čítala ilustrované knižky pred spaním. Fascinovalo ma spojenie textu a obrázkov. Na základnej škole som na stanici Fox Kids objavila animované komiksové seriály – najviac mi učarovali X-meni. Googlila som si obrázky obľúbených hrdinov a snažila sa ich prekresliť na papier. Neskôr som svoje práce poslala obľúbenému umelcovi, známemu argentínskemu komiksovému guru Rodolfovi Migliarimu. Na moje veľké prekvapenie mi odpísal! Mala som vtedy 14 rokov a práve som začala študovať na strednej umeleckej škole. Prekvapil ma jeho záujem o moje maľby aj miera podpory. Predsa len, bol to môj idol, jeho práce publikoval Marvel, DC a všetky top americké vydavateľstvá. Stal sa mojím mentorom, radil mi ohľadne práce aj toho, ako sa v tomto odvetví uživiť. Náš vzťah prerástol do vzácneho priateľstva, kde jeden podporuje prácu toho druhého.

S kožou na trh: Začať kresliť komiksy profesionálne nebolo jednoduché. V devätnástich som sa presťahovala z Košíc do Prahy, musela som z niečoho platiť účty a nájom. Asi tri roky som pracovala v obchode s oblečením, zapadla som do hrozného stereotypu, z ktorého sa mi ťažko dostávalo. Strach z toho, či ma komiks uživí, bol veľký, ale láska k nemu ešte väčšia, a tak som sa odhodlala živiť sa tým, čo ma vždy napĺňalo šťastím. Krátko na to som získala zákazku na ilustrovanie komiksu The Most Dangerous Game – sci-fi adaptácie rovnomennej knihy od Richarda Conella. Nasledovali ilustrácie na obálky a ďalšie komiksy. Veľkou vecou bolo víťazstvo v celosvetovej komiksovej súťaži Marka Millara (autor komiksov Kick Ass, Wanted, Kingsman), kde ma vybrali na tvorbu obálky pre vydavateľstvo Image Comics. Pár rokov som tvorila obálky a interiéry (vnútro komiksov v podobe okienok) pre amerických klientov, ale uvedomila som si, že ma nenapĺňa kresliť scenáre cudzích ľudí. V mojej hlave sa nachádzalo až príliš veľa nápadov na vlastné scenáre, a tak som sa rozhodla vytvoriť komiksovú knihu Warrior.

Ingrediencie môjho komiksu: Scenáre a knižky píšem už od detstva a s dospievaním sa námety menili. Témy, ktoré ma bavia posledné roky a ktoré sú ústredné aj v mojom chystanom autorskom komikse, sú silné ženské hrdinky. Fascinuje ma sledovať vývoj charakteru, hlavne premeny osobnosti na základe extrémneho zážitku. Sledovať, prečo moje postavy konajú tak, ako konajú. Okrem toho milujem antickú históriu, preto sa pri svojich komiksoch snažím načítať si toho čo najviac. V súvislosti s knihou Warrior som na mesiac odcestovala do Gruzínska a Arménska, aby som mohla zdokumentovať históriu týchto krajín, ktorými je moja kniha inšpirovaná. V neposlednom rade mám snahu prispieť kvalitným príbehom pre LGBT komunitu.

Múzy, strasti a slasti tvorby: Najviac ma inšpirujú umelci, ktorí sú lepší ako ja. Niekoho to môže demotivovať, ale mňa to, naopak, nakopáva. Inšpirujú ma knihy, filmy, maľby, čokoľvek, čo ma ohromí originalitou. Naposledy ma inšpirovala práve cesta – v Gruzínsku ma očarili archeologické nálezy z antickej doby, príroda a skalné obytné komplexy ako Vardzia či Uplistsikhe, ktoré som sa rozhodla zapracovať do komiksu. V Arménsku to boli kláštory s neobyčajnou architektúrou. Nedávno som celá v koncoch klesla na posteľ a rozmýšľala nad farebnou kombináciou obrazu, keď som sa zapozerala na strop a inšpirovala sa tieňmi, ktoré vrhala lampa. K námetu na pripravovaný komiks ma inšpirovali moje sny. Na základnej škole sa mi bežne viackrát do týždňa snívalo, že som veliteľka armády a bojujem rozličnými zbraňami. Občas sa stávalo, že som sa budila s modrinami a poškriabanou tvárou.

 

 

Zuzana Zimmermannová

foto  archívy autoriek

 

Celý článok nájdete v novembrovom čísle MIAU (2018)